Komoditný slovník - 2. časť

5. Profesionalita vs. amaterizmus

Profesionál: Zaoberá sa tým aby pomohol nájsť pre klienta riešenie, ktoré hľadal!

Dôležité je, aby získal dôveru, našiel riešenie, zvýraznil výhodu a umožnil hladký priebeh obchodu.

Medzi zákazníkom a obchodníkom vzniká pozitívny obchodný vzťah.

Snaží sa vzdelávať, naberá skúsenosti, učí sa z chýb a vie pretaviť poučnú minulosť do pozitívnej budúcnosti. Má reálny pohľad na možnosti a technické vedomosti ho viac charakterizujú. Musí však dať pozor aby sa z neho nestal vynikajúci teoretik, či odborník, ale zlý obchodník. Medzi obchodníkom a technickým odborníkom je tenký ľad, ktorý však títo dvaja nevedia ovládať.

Amatér: 

Zaoberá sa možnosťou zárobku bez ohľadu na ostatných zúčastnených!

Zaoberá sa vyriešením svojich potrieb, začína ochranou svojich záujmov, rieši svoje problémy bez ohľadu na klientove potreby. Dôležité je aby zarobil. Často má direktívny postoj, ktorým určuje smer konverzácie a následný obchodný vzťah. 

Virtuálne obchodovanie sú všetky obchodne príležitosti (ústne, telefonické, e-mailové, papierové...- "lákadlá"), ktoré nemajú dokázateľné údaje či možnosti preverenia pravdivosti interpretovaných informácií.

Inak povedané: 

1. Tovar, ktorý sa niekde nachádza musí byť možné preveriť a potvrdiť jeho majetkové právo a možnosť s ním disponovať.

2. Na druhej strane musí byť možné preukázateľne potvrdiť a podložiť bankovým či iným úradným oficiálnym spôsobom, že peniaze vlastí druhá strana obchodu, disponuje nimi a má právo s nimi vynakladať.

3. Údaje musia mať štatút písomnej a zákonne prijateľnej formy v závislosti príslušnej jurisdikcie v mieste vykonania obchodu, či miesta daňových povinností obchodných partnerov po vzájomnej dohode. "Miesto kde sa vymenia majetkové práva strán obchodu = dohodnuté miesto, väčšinou podľa INCOTERMS". 

Všetko ostatné je založené na virtuálnej (nepodloženej) mienke, kde sa môže jedna alebo druhá strana domnievať, že to tak je, no v skutočnosti je to virtuálna podoba založená na nepodložených faktoch!

6. Časožruti (time wasters) vs. tí ktorí im naletia

- je forma závislého správania na možnosti zbohatnutia prostredníctvom obchodov s tovarom, v našom prípade s komoditami, kde jednotlivec preukazuje patologické väzby na virtuálnu komunikáciu a víziu zarobiť na väčších obchodných prípadoch.

Tento človek, poväčšine sprostredkovateľ nepociťuje závislosť, iba slepo verí každej možnej i nemožnej prijatej informácii bez jej preverenia. Tento jednotlivec sa často zoznámi s bohatými ľuďmi a ľuďmi, ktorí skutočne obchodujú, ale aj s ľuďmi, ktorí ho zavádzajú (chtiac nechtiac dezinformujú) a preto má pocit, že dianie okolo neho mu dáva zmysel. Často sa zapája do školení seba-vzdelávacích programov, Často sa zaoberá väčšími až astronomicky vysokými číslami (ktoré skúsený obchodník odhadne a vyhodnotí ako nezmysel len na základe niekoľkých otázok). "Závislý sprostredkovateľ" je schopný svojmu "povolaniu" obetovať čas, vzdať sa zamestnania, je schopný minúť peniaze aj na letenky, hotel, čí osobný image a to všetko preto, aby zaujal druhú stranu (všetkých, ktorých pokladá za potenciálnych klientov) a s výraznou seba-motivačnou túžbou zárobku. No v skutočnosti to, čo by ho malo charakterizovať by mali byť vedomosti, pravdivé informácie, preverené fakty a podložené údaje. Skutočnosť - jeho konanie, však môže mať vážne následky ako napríklad strata dobrého mena, česť, priateľstvo, problémy v rodine, strata zamestnania, neschopnosť splácať pôžičky voči veriteľom - známych až po odmietnutie ľudí z okolia, "syndróm vyhorenia", depresie, úzkosti, či psychické problémy.
JT